Základná škola s materskou školou Bajerov

14.2.2020 sa v našej škole uskutočnilo školské kolo speváckej súťaže I.stupňa v speve ľudových piesní bez hudobného sprievodu "Bajerovský slávik". Súťaže sa zúčastnili žiaci 1. 2. 3. a 4. ročníka, ktorí boli nominovaní v triednych kolách. Spievali chlapci aj dievčatá. Boli ocenení búrlivým potleskom spolužiakov. Vypočuli sme si ľudové piesne mladšieho i staršieho rázu, ale dôležité bolo, že deti chceli spievať. Komisia sa rozhodla pre takéto umiestnenie:1.miesto Soňa Timková III. A, ešte jedno 1.miesto Dominik Guman I.A, 2.miesto Nina Ivanková IV.A a na 3.mieste sa umiestnil Jozef Trišč z druhého ročníka. Tešíme sa na ďalšie kolo Bajerovského slávika .

Príbeh jednovaječných dvojičiek Jacka a Joeiho je príbehom vzájomnej bratskej lásky a pomoci v núdzi. Príbeh trochu dramatický vo chvíli, keď sa jeden z nich priotrávi jedovatou hubou, ale aj veselý, keď nás vtipne a hudobne zabavili hlavní protagonisti.

Túto dvojjazyčnú divadelnú hru nám prestavilo opäť skvelé Martinské divadlo a žiaci VII.A si dňa 7.2. 2020 v kine Scala mohli preskúšať svoje ´počúvanie s porozumením´.

Veríme, že im to poslúžilo ako motivácia na ďalšie štúdium cudzieho jazyka.

Dňa 15.1.2020 sa na ZŠ Bajkalská konalo okresné kolo olympiády v anglickom jazyku. Našu školu po prvýkrát reprezentoval žiak VIII.A Adrián Mruz v kategórii 1B.

 Testovanie pozostávalo z dvoch častí:1. časť obsahovala test z gramatiky, slovnej zásoby, čítania a počúvania s porozumením a časť 2. role-play ( rozhovor) a picturestory (príbeh ku obrázku).

A.Mruz si svoje vedomosti a tvorivosť pri príbehu s obrázkom zmeral spolu s ďalšími 26 účastníkmi. Aj keď sa Adrián nestal úspešným riešiteľom, bola to pre  neho nová skúsenosť, a svoj záujem o anglický jazyk bude naďalej rozvíjať.

Za jeho odvahu sa zúčastniť tak náročnej súťaže a zastupovať našu školu mu srdečne ďakujeme a prajeme, aby svoje znalosti ešte viac rozvíjal.

75.výročie oslobodenia vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau, Osvienčim

Zločiny , ktoré spáchalo Hilterovské Nemecko boli tak kruté, že sme si ich pripomenuli aj v rozhlasovou reláciou dňa 27. januára. Najväčšia nacistická továreň na smrť vznikla na jar 1940. Pôvodný tábor bol určený pre poľských vojnových zajatcov. Zakrátko sa však začalo s jeho rozširovaním, ktoré pokračovalo až do augusta 1944. Počas týchto tzv. pochodov smrti bolo približne 15 000 väzňov zastrelených dozorcami alebo zomrelo v dôsledku chladu a vyčerpania. V dňoch 20. a 26. januára 1945 vyhodili Nemci do povetria osvienčimské krematóriá a plynové komory. V táborovom komplexe pritom stále zostávalo vyše 8000 väzňov. Väčšinou boli natoľko zúbožení, že ich nezaradili do transportov, zatiaľ čo zvyšným sa podarilo ukryť pred evakuáciou. Nachádzali sa medzi nimi aj deti a nemluvňatá, ktoré sa narodili v koncentráku. Nacisti chceli všetkých zavraždiť, ale v dôsledku chaosu a dezercií strážnikov ich zabili asi 700. Preživší väzni dokázali v tejto situácii zorganizovať svojpomocnú zdravotnú starostlivosti a distribúciu oblečenia a potravín z otvorených skladov. Súčasne prichádzali do tábora ľudia z okolitých obcí. Niektorí preto, aby sa ujali opustených sirôt, ale väčšinou iba rabovali cennosti, ktoré Nemci nestihli odviezť.

Okolo 15. hodiny v sobotu 27. januára 1945 vstúpili do komplexu Auschwitz-Birkenau prví sovietski vojaci, príslušníci 60. armády 1. ukrajinského frontu. Krátko po nich dorazili do tábora sovietske a poľské filmové štáby. Vďaka nim sa celý svet dozvedel úplnú pravdu o osvienčimskom pekle.

Poznanie týchto krutých udalostí fašizmu nás nesmie nechať ľahostajných a preto osudy ťažko skúšaných ľudí si musíme pripomínať opätovne, aby sme všetky prejavy nenávisti dokázali jasne pomenovať a povedať zásadné NIE.